Yorksihirský teriér
Pôvod plemena: Veľká Británia
Vznik plemena: stredovek, 19.storočie
Pôvodné určenie: potkaniar
Terajšie určenie: spoločník
Priemerný vek: 14 rokov
Iné názvy: Yorkshire Terrier
Hmotnosť: 2,5-
Výška: 22,5-
Tento rozkošný malý psík ja stelesnením činnorodosti. Vo Veľkej Británii patrí dnes k najpočetnejšímčistokrvným psom a rovnako je obľúbený aj v iných častiach Európy a Severnej Ameriky. Mnohé yorkshiráčiky sú dravé a nikdy nie sú ochotné sa učiť. Nezodpovedný chov produkuje aj nervózne a mäkké jedince, tých je však menšina. Typický yorkshirský teriér je napriek svojmu nepatrnému vzrastu hotové dynamo. Hrá tvrdo a má pravde podobne nevyčerpateľnú zásobu energie. Miniaturizácia nanešťastie prináša rôzne zdravotné problémy, ako ochorenie ďasien a chyby priedušnice. Aj keď podlieha móde, plemeno yorkshirov, verné svojmu pôvodu, ostáva bojovné a odolné. Najpopulárnejší teriér na svete vznikol na začiatku 19.storočia v oblasti West Ridingu v Yorkshire, kde anglickí baníci potrebovali získať teriéra loviaceho potkany, takého malého, aby ho moholi nosiť vo vrecku. Pravdepodobne skrížili čiernotrieslového teriéra s dnes už vyhynutým paisleyom a clydesdalským teriérom. Yorkšírský teriér býva na výstavách oceňovaný hlavne pre svoju krásnu, dlhú srsť. Jej úprava a starostlivosť o ňu je však veľmi časovo náročná, preto väčšina týchto psov prežije svoj život v krátkom zostrihu. I keď to niektorý milovníci tohoto plemena odsudzujú, je to lepšie, než pes s neupravenou a zachumlanou srsťou. Srsť je na tele dlhá a rovná, na chrbte je až k chvostu rozdelená cestičkou. Srsť sa nesmie vlniť, nesmie byť huňatá, je lesklá a hladká a má hodvábnu štruktúru. Farba srsti na hlave je zlatá, na tele tmavá oceľovo modrá. Yorkšírský teriér je roztomilý pes, ktorý je dôverčivý, ale i veľmi odvážny a vyrovnaný. Je to živý a temperamentný pes, je hravý a prítulný, komunikatívny a inteligentný. Yorkšírský teriér je čulý a inteligentný pes. Svojou povahou je to typický teriér, má veľké sebavedomie a nezľakne sa ani väčších psov ani votrelcov. Svojho pána nadovšetko miluje a je mu veľmi oddaný. Verný a prítulný je i k celej rodine. I k cudzím ľuďom býva yorki príjemný, pokiaľ sú vítanými hosťami a dajú mu najavo svoju náklonnosť. S inými psami vychádza dobre, i keď majiteľ by si mal dať pozor pri zoznamovaní s väčšími psami, pretože yorki sa týchto psov nebojí a neuvedomuje si svoju trpasličiu veľkosť, mohol by teda byť väčším psom zranený. Súžitie s ostatnými domácimi zvieratami býva bez problémov. Výchova i tak maličkého a nežného psa, ako je yorki, je dôležitá. Niektorý jedinci môžu byť bojazlivý, čo môže svedčiť o tom, že ich majiteľ zle vychovával alebo sa výchovou nezabýval vôbec. I tento pes potrebuje dobrú a dôslednú výchovu, je veľmi učenlivý a prispôsobivý. Pokiaľ je preňho výcvik príjemný a zaujímavý, stáva sa veľmi milým a poslušným psom. Yorkšírský teriér je typický bytový pes. Ako brlôžok mu môže slúžiť napríklad klietka, ktorá je vystlatá dekou, do ktorej sa psík môže zachumlať. Tam by mal mať aj svoje obľúbené hračky. I dospelému yorkimu stačí ako psia izba veľmi malá klietka, dospelý pes by však nemal byť v klietke dlho uzatvorený. Aby yorkšírský teriér zostal zdravý a vitálny, a pretože je veľmi temperamentný, potrebuje k svojmu životu veľa pohybu. Tento pes je vhodný i k výcviku poslušnosti a obratnosti. Pokiaľ chcete mať doma výstavného psa, musíte sa denne starať o jeho srsť. Je nutné nie len česanie, ale i olejovanie a natáčanie. Potrebné je taktiež pravidelné kúpanie a zastrihávanie srsti na ušiach. Dlhú srsť však majitelia udržujú väčšinou iba k výstavným účelom, domácim miláčikom, ktorý sa výstav nezúčastňujú majitelia srsť skracujú strihaním do primeranej dĺžky. Dôležitá je taktiež starostlivosť o uši, vnútorný zvukovod musí byť udržovaný v čistote a mali by z neho byť odstraňované uvoľnené chlpy. Pazúriky psa sa musia udržovať krátke.
